Prinášame vám ďalší inšpiratívny rozhovor v rámci programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, tentokrát s Danielom Stammom.

Daniel Stamm je odborník v oblasti vzdelávania so zameraním na integráciu tradičného remesla a moderných technológií. Pôsobí ako riaditeľ vzdelávania v organizácii suissetec (Švajčiarsko-Lichtenštajnská asociácia pre stavebnú technológiu) a je členom Výboru pre odborné vzdelávanie a prípravu vo Švajčiarsku, kde zastupuje sektor stavebnej techniky.

Rozhovor vznikol počas jeho účasti na odbornom diskusnom fóre na stavebnom veľtrhu Coneco v Bratislave.

Ako nové technológie a automatizácia ovplyvňujú stavebný sektor? S akými konkrétnymi výzvami sa stretávate vo Švajčiarsku?
Naše firmy určite pracujú s novými technológiami – hoci sú to väčšinou malé podniky. Výzvou je najmä to, že vo Švajčiarsku tvorí 80 % stavebníctva renovácia, nie novostavby. Nové stavby sa dajú jednoduchšie naplánovať cez interaktívne programy, ktoré pokryjú všetko od začiatku do konca. Pri renováciách musíte objekt fyzicky skontrolovať, preštudovať ho, vytvoriť nové plány a manuálne nájsť riešenia – to zatiaľ umelá inteligencia nedokáže.

Akú úlohu zohrávajú nové technológie v tomto systéme práce?
Technológia je určite prítomná. No remeselná zručnosť ostáva nevyhnutná. Umelá inteligencia sa viac používa v plánovaní – pomáha architektom a projektantom – ale praktická práca stále potrebuje zručných remeselníkov.

Aký je najväčší prínos automatizácie pre kvalitu práce?
Automatizácia urýchľuje procesy a zefektívňuje plánovanie. No zároveň ešte viac zdôrazňuje hodnotu remesla. To prináša väčšie uznanie a rešpekt pre manuálne profesie.

Ako môžu školy pripraviť budúcich odborníkov na kombináciu tradičných metód s modernými technológiami?
Smerujeme k vzdelávaniu zameranému na zručnosti, nie na ciele. Každé povolanie má 400–500 konkrétnych zručností, ktoré sa študenti musia naučiť prakticky, nielen teoreticky. Praktické schopnosti sú niečo, čo umelá inteligencia zatiaľ nahradiť nedokáže.

Aké konkrétne zručnosti sú nevyhnutné v stavebníctve?
Mladí žiaci začínajú štúdium približne v 15-tich rokoch. Najprv sa učia manuálne zručnosti, ale dôležité sú aj sociálne – ako pracovať so zákazníkmi a udržiavať dobré vzťahy vo firme. Udržanie zamestnancov je dôležité, takže mäkké zručnosti ako empatia a tímová práca sú kľúčové. Rovnako dôležitá je aj schopnosť prevziať iniciatívu a orientácia na budúcnosť.

Akú úlohu zohrávajú firmy v tomto vzdelávacom systéme? Ako môžu podporiť školy?
Firmy majú najdôležitejšiu úlohu. Vo Švajčiarsku trávia žiaci štyri dni v týždni vo firme a len jeden deň v škole. To znamená, že firmy sú hlavnými nositeľmi ich rozvoja a zoznamovania s technológiami.

Je tento pomer 4:1 rovnaký od začiatku stredoškolského štúdia?
Áno. Už od prvého ročníka väčšina žiakov trávi štyri dni v praxi a jeden deň v triede – učia sa prácou.

Panuje názor, že stavebníctvo je pre slabších žiakov. Čo na to hovoríte?
To je mylná predstava. Niektorí žiaci jednoducho nemajú radi tradičné učenie – chcú pracovať rukami a zapojiť aj telo. To z nich nerobí slabých, ale praktických. Veľkou motiváciou je vidieť na konci dňa výsledok vlastnej práce.

Takže stavebníctvo priťahuje praktických žiakov. Takto to je správne?
Presne tak. Vo Švajčiarsku žiaci, ktorí idú na gymnázium v 16. rokoch, plánujú väčšinou pokračovať vo vedeckom smere. Iní chcú niečo tvoriť, najmä chlapci chcú zapojiť svaly v praktickej práci. Nejde o silu alebo slabosť, ale o odlišné zručnosti.

A čo dievčatá v stavebníctve?
Chceme viac dievčat v odbore. Moderné stavebné práce sú vďaka novým technológiám fyzicky menej náročné ako kedysi. Je tam veľa kreativity – napríklad v klampiarstve alebo kovoobrábacích prácach. Už to nie je o ťažkej fyzickej práci, ale o riešení problémov a dizajne, čo oslovuje obe pohlavia.

Zvyšuje sa pomer žien?
Áno, hoci mentalita v mnohých firmách sa ešte musí zmeniť. Už to nie je mužská, „ťažká“ kultúra. Zmeny sú viditeľné – dnes je vo Švajčiarsku viac maliarok než maliarov. Dúfam, že to isté uvidíme aj pri inštalatéroch a technikoch so špecializáciou na kúrenie.

Akú radu by ste dali mladým, ktorí chcú ísť do stavebníctva, ale obávajú sa konkurencie veľkých firiem?
Remeslo je najrýchlejší spôsob, ako si vo Švajčiarsku vybudovať kariéru. Začnete v 15., štúdium skončíte v 18., a od 21. môžete mať vlastnú firmu. Mnohí začínajú s menšími renováciami, ktoré veľké firmy nechcú. Menšie tímy sú rýchlejšie, osobnejšie, flexibilnejšie – čo je veľká výhoda.

Môže modernizácia pomôcť aj malým firmám, ktoré si nemôžu dovoliť drahé technológie?
Nie veľmi. Veľké firmy profitujú viac z technológií a umelej inteligencie, najmä pri veľkých projektoch. Malé firmy sa sústreďujú na jednotlivé domácnosti a vzťahy so zákazníkmi – tam stále dominujú manuálne zručnosti a ľudský kontakt.

Ktoré oblasti stavebníctva sú najviac ovplyvnené automatizáciou a digitalizáciou?
Veľké projekty – kancelárske budovy, mosty, diaľnice – sú čoraz viac plánované pomocou umelej inteligencie. Tu sú digitálne nástroje veľkou výhodou.

Aké zmeny predpovedáte v nasledujúcich desaťročiach vďaka technológiám?
Vidím dvojitú cestu: veľké firmy budú efektívne riešiť veľké stavby s technológiou a manuálne remeslo bude ešte viac cenené. Ak budú spolupracovať, každý sa zameria na svoju silnú stránku, čaká stavebníctvo zlatá budúcnosť.

Existujú vo Švajčiarsku osvedčené postupy, ktoré by mohli inšpirovať slovenský trh?
Určite. Je to náš vzdelávací systém. Vzdelávanie založené na zručnostiach dáva mladým možnosť raz si založiť vlastný podnik. Je to pre nich uspokojujúce a prospešné pre celú ekonomiku.

Ako môžeme motivovať malých podnikateľov, aby sa zapájali do vzdelávania?
Aj malá firma s dvoma-troma zamestnancami môže prijať učňa. Je to ekonomicky výhodné. Učni zarábajú najskôr menej a po pár rokoch už veľa prispievajú. V treťom roku pracujú takmer samostatne a stále sú nákladovo efektívnejší ako zamestnanci na plný úväzok. Je to finančne výhodné, ale firmy musia mať správny prístup. Mladí ľudia prinášajú do firmy nové nápady, inovácie a zároveň väčšiu zodpovednosť pracovníkov vo firme. To motivuje každého.

A čo motivuje takýto postoj u zamestnávateľov?
Musíte veriť mladým. Videl som už toľko „lenivých“ alebo „nemotivovaných“ žiakov, ktorí sa stali zodpovednými odborníkmi. Prinášajú energiu, nové nápady a inovácie do firiem. Ak ich podporíte, pomôžu vám rásť.

Takže je to finančné aj emocionálne zadosťučinenie?
Presne tak. Cítite naplnenie, keď ich vidíte rásť a zostávate v kontakte s myslením novej generácie. Uvedomíte si, že budúcnosť nie je temná, mení sa. A ako učiteľ viem, že zmena môže byť pozitívna.

Akú radu by ste dali slovenským učiteľom?
Dajte študentom zodpovednosť. Vyžaduje si to odvahu, ale je to najlepší spôsob, ako ich nechať rásť. Nech robia chyby, poučia sa z nich a stanú sa sebavedomými a schopnými odborníkmi.