Ako prepojiť remeslo a akademický titul? Dá sa systém odborného vzdelávania nastaviť tak, že funguje ako švajčiarske hodinky pre všetkých – firmy, žiakov aj štát? Na tieto otázky hľadala odpovede skupina slovenských odborníkov počas intenzívnej študijnej cesty vo Švajčiarsku.
Za päť dní v Berne a Zürichu navštívil projektový tím školy, vzdelávacie inštitúcie, výskumné tímy a IT firmy, ktoré sú súčasťou jedného z najfunkčnejších systémov odborného vzdelávania na svete. A odchádzal s množstvom konkrétnych inšpirácií.
Duálne vzdelávanie začína v kancelárii firmy
Kým na Slovensku sa žiak hlási na strednú školu, vo Švajčiarsku ide najprv na pohovor do firmy. Zamestnávateľ si ho vyberá a škola sa následne prispôsobuje. Tento prístup bol predstavený v praxi už v prvej navštívenej IT firme: Swisscom. Tento najväčší švajčiarsky mobilný operátor si vybudoval vlastné oddelenie „Next Generation“, ktoré sa venuje iba rozvoju mladých žiakov.
Žiak tak nie je pasívny príjemca, ale spoluautor vlastnej profesijnej cesty. Dostáva reálne zodpovednosti, participuje na inováciách a prepája technológie, dizajn a marketing už počas štúdia.
Startupový duch verzus korporátna disciplína
Naopak, firma LIIP – stredne veľký IT podnik so silnou ekologickou a občianskou identitou ponúka mladým úplne inú skúsenosť. Bez hierarchie, s otvorenými kanceláriami a hodnotami, ktoré cítiť na každom kroku.
Táto konfrontácia dvoch svetov bola výborným príkladom, ako môže byť duálne vzdelávanie funkčné aj v rozdielnych firemných kultúrach.
GIBB Bern: škola, kde sa stretáva prax, teória stredného odborného vzdelávania a univerzita
Školu GIBB by sme pokojne mohli nazvať samostatným ekosystémom – 7000 žiakov, 70 odborov, 7 budov. Ale to nie je najzaujímavejšie. To najdôležitejšie je, že táto škola ponúka prechod z vyššieho odborného vzdelávania priamo na univerzitu. Žiaci tu môžu získať „VET maturitu“ a pokračovať na bakalára bez nutnosti začínať od nuly.
Tento model je mimoriadne zaujímavý pre Slovensko, najmä v kontexte prechodov medzi Q odbormi a bakalárskym štúdiom.
Moduly namiesto predmetov, kompetencie namiesto teórie
Jedným z hlavných trendov, ktorý Švajčiarsko aktuálne zažíva, je prechod od obsahovo orientovaného učiva k vyučovaniu zameranému na kompetencie. V SFUVET-e tvoria modulárne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú potreby praxe, umožňujú flexibilitu vo vzdelávaní a lepšie tak reagujú na meniaci sa trh práce.
Významným rozdielom je aj spôsob ukončovania štúdia. Žiaci neabsolvujú len skúšky, ale pripravujú záverečný projekt, ktorý má demonštrovať ich odborné aj osobné kompetencie.
TREE: Výskum, ktorý sleduje životy ľudí 20 rokov
TREE na Univerzite v Berne je dlhodobý výskum, ktorý sleduje osudy tisícov mladých ľudí od ukončenia základnej školy až po nastúpenie na trh práce. Komplexné diagramy životných trajektórií jednotlivcov jasne ukazujú, ako rozhodnutia v detstve ovplyvňujú profesijný život dospelých. A ako kľúčové sú možnosti prechodov medzi rôznymi formami vzdelávania.
Čo sme si na Slovensko priniesli?
Zo švajčiarskeho modelu budeme v projektových výstupoch reflektovať viacero inšpirácií, ktoré by mohli výrazne zefektívniť náš systém odborného vzdelávania. Medzi najvýznamnejšie patrí prepojenie odborného a akademického vzdelávania, ktoré umožňuje plynulé prestupy medzi úrovňami bez zbytočného opakovania učiva. Zaujímavý je aj systém prijímania žiakov do duálneho vzdelávania, v ktorom firma zohráva kľúčovú rolu pri ich výbere. Nadpodnikové kurzy (tzv. branch courses) pomáhajú vyrovnávať rozdiely medzi rôznymi pracoviskami a zabezpečujú štandardnú úroveň praxe. Modulárne kurikulum orientované na rozvoj kompetencií umožňuje individuálne prispôsobenie vzdelávacej cesty a lepšie reflektuje potreby trhu práce. Namiesto klasickej skúšky absolvujú žiaci komplexný záverečný projekt, ktorý overuje ich praktické zručnosti. Ambicióznejší študenti môžu získať aj „odbornú maturitu“, ktorá im otvára cestu na univerzitu.
Celý systém je podopretý dátami a dlhodobým výskumom, čo zaručuje jeho kvalitu a schopnosť reagovať na zmeny v spoločnosti.